Wolof (askan) wuute gi ci sumb yi

Contenu supprimé Contenu ajouté
Abdu Xaadir KEBE (waxtaancëru)
Aucun résumé des modifications
Abdu Xaadir KEBE (waxtaancëru)
Aucun résumé des modifications
Rëdd 1 :
Wolof genn giir la gu nekk Senegaal.[[ Wolof]] nioñoo fiëpp eupci cawaaso xetuyi sénégalci Senegaal [[Image:OuolofCayor.jpg|thumb|left|Wolof du Wolofu[[CayorKajoor]] (gravureyatt degu [[1890]])]].
MamuMaami wolof yyi isiptIsipt lanulañu joguebawoo. [[Séeréer]] ysi, Pël yi, [[Sooninke]] yi, TekuruuriTekuruur yi (Tukuloor), ak SaraSaraxule uyi joguéjuge nguruunguuru BaguirmiBagirmi ca rewmréewum TchadCadd. Wolof yyi ca xeet yya lanulañu joguejuge. Xeet niya yéepyépp dadanoo nu jaxaaséjaxasoo, ca yonuyoonu ImbratoorImbraatoor gu Ghana, ca deukdëkk bi nu tuddé DjolofJolof. Wolof moyemooy kuñu joguébawoo DjolofJolof, WaWaa-Lof (kuay gaa yu joguéjuge Lof) walawalla WaWaa-Laf (ku joguéñoñ Laf), di neknekk teytay Wolof. [[Seex Anta Joob]], Walaf la donedoon waxéwax. NonuNoonu la xeetu Wolof judujudoo. TuurTur biwii li nunuy wax DjolofJolof, benebenn SocéSooce kubu tundutundoon DjolofJolof MbengueMbeng mokomoo jooxko deukjoxoon bidëkk ba. Ca cossancosaan dadañu nune Jolof jolof MbengueMbeng ak njabotamnjabootam moñoo fa finjëkkoon dieuka nekdëkk. Ba nopinoppi Amadu AbubakarAbuubakar niowñëw nafa, mommoom bayambaayam Naaru MurabinMurabituun la woon, tuuramturam di Abu Bakr Ben Omar, ca cossancosaan danu daa wax Abu DardaïDardaayi, yayamyaayam Tukuloor la woon, tuuramturam di Fatumata SallSàll domudoomu Lam-ToroTooro (Lamanu ToroTooro) ca [[Tekuruur]]. Amadu, BayamBaayam benjenn jambarjàmbaar ju Saraxule mokomoo reyko ray, bobubooba naknag la Fatumata setsinaseeti bénenejeneen dieukerjëkër. Amadu bougoubégul woon dieukerci bouboroom besskëru bi,nday liju moyebees taxji, dalii faa daawtaxoon camu dem Waalo. FofuFoofa naknag nit yña fifa neknekk ay Lamanu[[Laman]]i Séereer[[Séeréer]] yu sant Ngom aki SambkatuSàmmkati Pël yu sant DiawJaw. Laman yyi danudanoo yékétiyékkati woon Amadu, Ndaxndax dadafa fa baxonebaaxoon ba jaaxal deukdëkk bi, ba nekfar mujj di Buuru [[Waalo]]. SéereerSéeréer ysi nioñoo ko tuddtudde Njaajan[[Njaajaan Njaay]]. Ndax Mbaanu Njaay moyemooy GaïndéGaynde (GaïndéGaynde Njaay ca cossancosaan) te GaïndéGaynde moyemooy buuru allàll ba.
Wa éWaaye ba parénoppi NjaajanNjaajaan deendañu kokoo daqdàqe deukdëkk biba, ndax amnadaa nuam ku bougoune ko reybëggoon a ray. DaawMu nadaal di woon daw ba DjolofJolof ca Wolof yya. NjaajanNjaajaan Njaay dadajale dadjaléwoon na Wolof yyi ndax nuñu menteugën geuneua am dolédoole, ba meunteuman tabaaxa Imbratoortaxawal Imbraatóor gu Djolof. Wolof yi, [[Jolof]] moyemooy seniseeni deuk wadëkk, éwaaye ak seniseeni imbratoorimbraatoor gi, dadañoo nudemoon demdëkk deukte té yooryor: [[Waalo]], [[Tekuruur]], [[Kajoor]], Bawol[[Bawal]], Sine[[Siin-SaloumSaalum]], NjaarmewNjarmeew (sogosoog a nekdëkk Bundu), NianiÑaani, Wulli, BamboukBambug. NguruuNguur giga yéepgépp DjolofJolof uffuffoon na ko. LiLii moyemoo tax LakkuLàkku Wolof moyemooy lakkulàkk nitwi niñu geuneugën a wax caci senegal[[Senegaal]]. Ca Atuatum 1549, la Jolof bugu makkmag ngiga tass natas ak LéléLele Fuli Fak. NguruuNguuri Wolof yéepyépp am seniseeni buurubuuri bopbopp: DamelDammeel ca Kajoor, TeigneTeeñ ca Bawal, BraakBaraag ca Waalo, Buurba ca Jolof (Ca Jolof bugu makmag ngaga, Buur Fari lanulañu waxondaa wax). DethiéDecce Fu NjooguNjóogu ak Amari NgonéNgóone SobelSabel Faal, nioñoo fi dieuknjëkk a neknekk DamelDammeel-TeigneTeeñ.
 
NjabotuNjabooti Wolof nonuyooyu, nioñoo yoronyoroon nguruunguuri wolof yyi:
* Njaay (Jolof)
* MbodjiMbóoj ak WadeWàdd (Waalo)
* Faal ak JoopJóop (Kajoor ak Bawal)
[[Image:Thiédo.jpg|200px|thumb|Unab [[tiedos|tiedoCeddo]] prèsca dewetu [[Bakel (Sénégal)|BakelBàkkel]] ([[1853]])]]
 
Nosteg mboolaay ga nii la tëdde woon y:
* Géer/Garmi, ca kaw, nio done buuri. Kangam (buuri Laman y) Farba Kaba (buuri [[Ceddo]] y), Toubé, Boumi ak Linguére.
 
Ca seeni meen nio meunteu nek Buur. Meen mo geuneu am solo Guegno.
* Géer/Garmi, ca kaw, nioñoo donedoon buurinekk buur yi. KangamKàŋam (buuri Laman yyi) Farba Kaba (buuri [[Ceddo]] yyi), ToubéTuube, BoumiBumi ak LinguéreLingeer.
Ca seeni meen ñoo man a nekk Buur. Meen moo gën a am solo Geño([['''Meen''']]:wàllug nday. [['''Geño''']]:wàllug baay .
* Jambour ak Serign y. Niom Serign y ay Tukuloor (Dia, Sy, Lô, Sall) Saraxule (Sylla, Khoulé, Cissé, Dramé, Kébé) wala ay Naar (Diakhoumpa, Aïdara, Coundoul, Sady, Babou) lani doon.
* Badolo, Mbey mo done seeni dund.